Peter Breiner je stálicou Shalom Chaverim od samého začiatku — a to nie náhodou.

Každý rok príde s novou zostavou, novým aranžmánom, novým prekvapením. Nikdy nevieš, čo presne ťa čaká. Vieš len, že to bude výnimočné. Na programe bude niečo, čo ešte v Aréne neznelo práve takto — zmes klasiky, klezmeru a ďalších skladieb, prepletených Breinerovým charakteristickým rukopisom, v ktorom sa žánre neprekrývajú, ale rozprávajú ten istý príbeh rôznymi jazykmi.

Unikátny projekt známeho slovenského flexibilného klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera predstavuje tango, presnejšie tango nuevo, teda modernejšiu a náročnejšiu formu tohoto argentínskeho tanca. Prináša aj vlastné hudobné témy, majúc vždy na zreteli, že vášeň, nostalgia a melanchólia sú samotnou substanciou tanga.

Živelný prístup k hudbe, láska k improvizácii, snaha o prienik nad hranice žánrov, štýlov a kultúr, taký je podľa Petra Breinera princíp projektu. 

Peter Breiner hovorí: " Tango sa do môjho života prepracovávalo postupne. Najprv to bola hudba spojená s veselým Františkom Krištofom, ktorá nepatrila do sféry mojich záujmov. Keď som sa začal zoznamovať so skutočným, argentínskym tangom a jeho variáciami, zistil som, že je to úplne ojedinelý úkaz. Hudba, ktorá obsahuje bázeň v miere nepoznanej v akomkoľvek inom hudobnom druhu ci žánri. Spočiatku som nemal šťastie na partnerov pri prezentácii, tak som hrával väčšinou sám. Malo to svoje výhody - bolo to veľmi ľahko prenosné a ženskú časť publika zbytočne nerozptyľovali nejakí talentovanejší kolegovia. Tango je doteraz jediným druhom hudby, ktorý zapôsobil na moje publikum tak, že sa tesne po koncerte dokonca uskutočnili veľmi priame erotické ponuky. Nebol to však jediný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol, že je potrebné sa tangu venovať intenzívnejšie," spomína na začiatky Trianga Peter Breiner.

Neskôr sa k nemu pridal, na odporúčanie skladateľa vážnej hudby Vlada Godára, enfant terrible slovenskej hudby Stano Palúch, známy svojim živelným prístupom k muzike, láskou k improvizácii a snahou o prienik žánrov a kultúr. Na troskách predošlého, podľa autora projektu nie príliš úspešného pokusu o tango vo väčšom obsadení, sa zrodila myšlienka obsadenia malého, ale o to intenzívnejšieho pretavenia táng do menej obvyklej polohy, v ktorej bude cítiť okrem pôvodných vplyvov aj klasické školenie a jazzové sklony účastníkov. Po chvíli hrania vo dvojici začali mať pocit, že tomu stále niečo chýba a tak k nim pribudol akordeonista Boris Lenko.

Zoskupenie sa túto jeseň predstaví na turné po slovenských mestách posilnené o fenomenálneho argentínskeho kontrabasistu Pabla Aslana.

Unikátny projekt známeho slovenského flexibilného klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera predstavuje tango, presnejšie tango nuevo, teda modernejšiu a náročnejšiu formu tohoto argentínskeho tanca. Prináša aj vlastné hudobné témy, majúc vždy na zreteli, že vášeň, nostalgia a melanchólia sú samotnou substanciou tanga.

Živelný prístup k hudbe, láska k improvizácii, snaha o prienik nad hranice žánrov, štýlov a kultúr, taký je podľa Petra Breinera princíp projektu. 

Peter Breiner hovorí: " Tango sa do môjho života prepracovávalo postupne. Najprv to bola hudba spojená s veselým Františkom Krištofom, ktorá nepatrila do sféry mojich záujmov. Keď som sa začal zoznamovať so skutočným, argentínskym tangom a jeho variáciami, zistil som, že je to úplne ojedinelý úkaz. Hudba, ktorá obsahuje bázeň v miere nepoznanej v akomkoľvek inom hudobnom druhu ci žánri. Spočiatku som nemal šťastie na partnerov pri prezentácii, tak som hrával väčšinou sám. Malo to svoje výhody - bolo to veľmi ľahko prenosné a ženskú časť publika zbytočne nerozptyľovali nejakí talentovanejší kolegovia. Tango je doteraz jediným druhom hudby, ktorý zapôsobil na moje publikum tak, že sa tesne po koncerte dokonca uskutočnili veľmi priame erotické ponuky. Nebol to však jediný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol, že je potrebné sa tangu venovať intenzívnejšie," spomína na začiatky Trianga Peter Breiner.

Neskôr sa k nemu pridal, na odporúčanie skladateľa vážnej hudby Vlada Godára, enfant terrible slovenskej hudby Stano Palúch, známy svojim živelným prístupom k muzike, láskou k improvizácii a snahou o prienik žánrov a kultúr. Na troskách predošlého, podľa autora projektu nie príliš úspešného pokusu o tango vo väčšom obsadení, sa zrodila myšlienka obsadenia malého, ale o to intenzívnejšieho pretavenia táng do menej obvyklej polohy, v ktorej bude cítiť okrem pôvodných vplyvov aj klasické školenie a jazzové sklony účastníkov. Po chvíli hrania vo dvojici začali mať pocit, že tomu stále niečo chýba a tak k nim pribudol akordeonista Boris Lenko.

Zoskupenie sa túto jeseň predstaví na turné po slovenských mestách posilnené o fenomenálneho argentínskeho kontrabasistu Pabla Aslana.

Unikátny projekt známeho slovenského flexibilného klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera predstavuje tango, presnejšie tango nuevo, teda modernejšiu a náročnejšiu formu tohoto argentínskeho tanca. Prináša aj vlastné hudobné témy, majúc vždy na zreteli, že vášeň, nostalgia a melanchólia sú samotnou substanciou tanga.

Živelný prístup k hudbe, láska k improvizácii, snaha o prienik nad hranice žánrov, štýlov a kultúr, taký je podľa Petra Breinera princíp projektu. 

Peter Breiner hovorí: " Tango sa do môjho života prepracovávalo postupne. Najprv to bola hudba spojená s veselým Františkom Krištofom, ktorá nepatrila do sféry mojich záujmov. Keď som sa začal zoznamovať so skutočným, argentínskym tangom a jeho variáciami, zistil som, že je to úplne ojedinelý úkaz. Hudba, ktorá obsahuje bázeň v miere nepoznanej v akomkoľvek inom hudobnom druhu ci žánri. Spočiatku som nemal šťastie na partnerov pri prezentácii, tak som hrával väčšinou sám. Malo to svoje výhody - bolo to veľmi ľahko prenosné a ženskú časť publika zbytočne nerozptyľovali nejakí talentovanejší kolegovia. Tango je doteraz jediným druhom hudby, ktorý zapôsobil na moje publikum tak, že sa tesne po koncerte dokonca uskutočnili veľmi priame erotické ponuky. Nebol to však jediný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol, že je potrebné sa tangu venovať intenzívnejšie," spomína na začiatky Trianga Peter Breiner.

Neskôr sa k nemu pridal, na odporúčanie skladateľa vážnej hudby Vlada Godára, enfant terrible slovenskej hudby Stano Palúch, známy svojim živelným prístupom k muzike, láskou k improvizácii a snahou o prienik žánrov a kultúr. Na troskách predošlého, podľa autora projektu nie príliš úspešného pokusu o tango vo väčšom obsadení, sa zrodila myšlienka obsadenia malého, ale o to intenzívnejšieho pretavenia táng do menej obvyklej polohy, v ktorej bude cítiť okrem pôvodných vplyvov aj klasické školenie a jazzové sklony účastníkov. Po chvíli hrania vo dvojici začali mať pocit, že tomu stále niečo chýba a tak k nim pribudol akordeonista Boris Lenko.

Zoskupenie sa túto jeseň predstaví na turné po slovenských mestách posilnené o fenomenálneho argentínskeho kontrabasistu Pabla Aslana.

Unikátny projekt známeho slovenského flexibilného klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera predstavuje tango, presnejšie tango nuevo, teda modernejšiu a náročnejšiu formu tohoto argentínskeho tanca. Prináša aj vlastné hudobné témy, majúc vždy na zreteli, že vášeň, nostalgia a melanchólia sú samotnou substanciou tanga.

Živelný prístup k hudbe, láska k improvizácii, snaha o prienik nad hranice žánrov, štýlov a kultúr, taký je podľa Petra Breinera princíp projektu. 

Peter Breiner hovorí: " Tango sa do môjho života prepracovávalo postupne. Najprv to bola hudba spojená s veselým Františkom Krištofom, ktorá nepatrila do sféry mojich záujmov. Keď som sa začal zoznamovať so skutočným, argentínskym tangom a jeho variáciami, zistil som, že je to úplne ojedinelý úkaz. Hudba, ktorá obsahuje bázeň v miere nepoznanej v akomkoľvek inom hudobnom druhu ci žánri. Spočiatku som nemal šťastie na partnerov pri prezentácii, tak som hrával väčšinou sám. Malo to svoje výhody - bolo to veľmi ľahko prenosné a ženskú časť publika zbytočne nerozptyľovali nejakí talentovanejší kolegovia. Tango je doteraz jediným druhom hudby, ktorý zapôsobil na moje publikum tak, že sa tesne po koncerte dokonca uskutočnili veľmi priame erotické ponuky. Nebol to však jediný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol, že je potrebné sa tangu venovať intenzívnejšie," spomína na začiatky Trianga Peter Breiner.

Neskôr sa k nemu pridal, na odporúčanie skladateľa vážnej hudby Vlada Godára, enfant terrible slovenskej hudby Stano Palúch, známy svojim živelným prístupom k muzike, láskou k improvizácii a snahou o prienik žánrov a kultúr. Na troskách predošlého, podľa autora projektu nie príliš úspešného pokusu o tango vo väčšom obsadení, sa zrodila myšlienka obsadenia malého, ale o to intenzívnejšieho pretavenia táng do menej obvyklej polohy, v ktorej bude cítiť okrem pôvodných vplyvov aj klasické školenie a jazzové sklony účastníkov. Po chvíli hrania vo dvojici začali mať pocit, že tomu stále niečo chýba a tak k nim pribudol akordeonista Boris Lenko.

Zoskupenie sa túto jeseň predstaví na turné po slovenských mestách posilnené o fenomenálneho argentínskeho kontrabasistu Pabla Aslana.

Unikátny projekt známeho slovenského flexibilného klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera predstavuje tango, presnejšie tango nuevo, teda modernejšiu a náročnejšiu formu tohoto argentínskeho tanca. Prináša aj vlastné hudobné témy, majúc vždy na zreteli, že vášeň, nostalgia a melanchólia sú samotnou substanciou tanga.

Živelný prístup k hudbe, láska k improvizácii, snaha o prienik nad hranice žánrov, štýlov a kultúr, taký je podľa Petra Breinera princíp projektu. 

Peter Breiner hovorí: " Tango sa do môjho života prepracovávalo postupne. Najprv to bola hudba spojená s veselým Františkom Krištofom, ktorá nepatrila do sféry mojich záujmov. Keď som sa začal zoznamovať so skutočným, argentínskym tangom a jeho variáciami, zistil som, že je to úplne ojedinelý úkaz. Hudba, ktorá obsahuje bázeň v miere nepoznanej v akomkoľvek inom hudobnom druhu ci žánri. Spočiatku som nemal šťastie na partnerov pri prezentácii, tak som hrával väčšinou sám. Malo to svoje výhody - bolo to veľmi ľahko prenosné a ženskú časť publika zbytočne nerozptyľovali nejakí talentovanejší kolegovia. Tango je doteraz jediným druhom hudby, ktorý zapôsobil na moje publikum tak, že sa tesne po koncerte dokonca uskutočnili veľmi priame erotické ponuky. Nebol to však jediný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol, že je potrebné sa tangu venovať intenzívnejšie," spomína na začiatky Trianga Peter Breiner.

Neskôr sa k nemu pridal, na odporúčanie skladateľa vážnej hudby Vlada Godára, enfant terrible slovenskej hudby Stano Palúch, známy svojim živelným prístupom k muzike, láskou k improvizácii a snahou o prienik žánrov a kultúr. Na troskách predošlého, podľa autora projektu nie príliš úspešného pokusu o tango vo väčšom obsadení, sa zrodila myšlienka obsadenia malého, ale o to intenzívnejšieho pretavenia táng do menej obvyklej polohy, v ktorej bude cítiť okrem pôvodných vplyvov aj klasické školenie a jazzové sklony účastníkov. Po chvíli hrania vo dvojici začali mať pocit, že tomu stále niečo chýba a tak k nim pribudol akordeonista Boris Lenko.

Zoskupenie sa túto jeseň predstaví na turné po slovenských mestách posilnené o fenomenálneho argentínskeho kontrabasistu Pabla Aslana.

Unikátny projekt známeho slovenského flexibilného klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera predstavuje tango, presnejšie tango nuevo, teda modernejšiu a náročnejšiu formu tohoto argentínskeho tanca. Prináša aj vlastné hudobné témy, majúc vždy na zreteli, že vášeň, nostalgia a melanchólia sú samotnou substanciou tanga.

Živelný prístup k hudbe, láska k improvizácii, snaha o prienik nad hranice žánrov, štýlov a kultúr, taký je podľa Petra Breinera princíp projektu. 

Peter Breiner hovorí: " Tango sa do môjho života prepracovávalo postupne. Najprv to bola hudba spojená s veselým Františkom Krištofom, ktorá nepatrila do sféry mojich záujmov. Keď som sa začal zoznamovať so skutočným, argentínskym tangom a jeho variáciami, zistil som, že je to úplne ojedinelý úkaz. Hudba, ktorá obsahuje bázeň v miere nepoznanej v akomkoľvek inom hudobnom druhu ci žánri. Spočiatku som nemal šťastie na partnerov pri prezentácii, tak som hrával väčšinou sám. Malo to svoje výhody - bolo to veľmi ľahko prenosné a ženskú časť publika zbytočne nerozptyľovali nejakí talentovanejší kolegovia. Tango je doteraz jediným druhom hudby, ktorý zapôsobil na moje publikum tak, že sa tesne po koncerte dokonca uskutočnili veľmi priame erotické ponuky. Nebol to však jediný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol, že je potrebné sa tangu venovať intenzívnejšie," spomína na začiatky Trianga Peter Breiner.

Neskôr sa k nemu pridal, na odporúčanie skladateľa vážnej hudby Vlada Godára, enfant terrible slovenskej hudby Stano Palúch, známy svojim živelným prístupom k muzike, láskou k improvizácii a snahou o prienik žánrov a kultúr. Na troskách predošlého, podľa autora projektu nie príliš úspešného pokusu o tango vo väčšom obsadení, sa zrodila myšlienka obsadenia malého, ale o to intenzívnejšieho pretavenia táng do menej obvyklej polohy, v ktorej bude cítiť okrem pôvodných vplyvov aj klasické školenie a jazzové sklony účastníkov. Po chvíli hrania vo dvojici začali mať pocit, že tomu stále niečo chýba a tak k nim pribudol akordeonista Boris Lenko.

Zoskupenie sa túto jeseň predstaví na turné po slovenských mestách posilnené o fenomenálneho argentínskeho kontrabasistu Pabla Aslana.

Vladimír Godár
Partita pre 54 sláčikových nástrojov, čembalo, tympany a trubicové zvony
Alexander Albrecht
Tri básne z Rilkeho Života Márie pre sólový soprán, miešaný zbor a orchester
Dezider Kardoš
Hrdinská balada pre sláčikový orchester, op. 32
Alexander Moyzes
Partita na poctu Majstra Pavla z Levoče, op. 67

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Peter Breiner dirigent
Eduard Kosteník zbormajster
Mariana Sajko soprán